Zber cukrovej trstiny v Žiline

Sobota patrí rodine, také pravidlo razí žena.
Ja sa tomu nebránim, po bláznivom pracovnom týždni to znamená oddych.
A tak popritom mám čas na fotenie či písania článku, napríklad tohto.
Bola by škoda tieto dve činnosti nespojiť s rodinou, keď má vaša manželka takýto krásny outfit.
Navyše, som jej už dávno sľúbil, že jej odfotím ten prútený batoh/tašku/ruksak/košík/čokoľvek.
A keď som v parku na Bôriku zmerčil toto v kombinácii s outfitom, bolo rozhodnuté.
Všetky oči na mne.
Mňau.
A na tejto fotke vidíte aj môj obľúbený verejný priestor v Žiline v plnej kráse.
Keď sa vám narodí dieťa, prichádza kopec krásnych vecí, no tie vaše krásne, dospelácke sú ukryté niekde v pivnici ako udice, ktoré čakajú konečne na ten správny moment.
Máte režim a hlavne sa musíte starať – o dieťa, mačky, domácnosť a hlavne jeden o druhého.
Žiadne nečakané večere, na ktorých máte viac pohárov Prosecca ako focaccií k tapasu, žiadne kupovania last minute leteniek do Rumunska, žiadne spontánne párty, pretože pre kamarátov ste – ako to tak povedať, aby vám to nemuseli povedať? – usadený.
Aspoň v začiatkoch.
Napriek tomu, keď už tretiu sobotu za sebou idetes kočiarom na zmrzlinu k tenisovým kurtom, stále si môžete z toho urobiť dobrodružstvo, výlet, túru, všetko dokopy.
Stačí zmeniť jeden detail, napríklad, že namiesto sedenia v parku pôjdete tam!, na horu, smerom k univerzite.
Kde na vás čaká pokoj, vôňa vzduchu a takáto krása, miesto, o ktorom pochybujete, či je stále v Žiline.
Malý ostrov slobody, vzrušenia.
Potom okolo vás prefrčí lokálny tuner z Rudiny a ste späť.
Ten moment však za to stál, lebo ten je navždy.