Zber cukrovej trstiny v Žiline

Sobota patrí rodine, také pravidlo razí žena.

Ja sa tomu nebránim, po bláznivom pracovnom týždni to znamená oddych.

A tak popritom mám čas na fotenie či písania článku, napríklad tohto.

Bola by škoda tieto dve činnosti nespojiť s rodinou, keď má vaša manželka takýto krásny outfit.

Navyše, som jej už dávno sľúbil, že jej odfotím ten prútený batoh/tašku/ruksak/košík/čokoľvek.

A keď som v parku na Bôriku zmerčil toto v kombinácii s outfitom, bolo rozhodnuté.

Všetky oči na mne.

Mňau.

A na tejto fotke vidíte aj môj obľúbený verejný priestor v Žiline v plnej kráse.

Keď sa vám narodí dieťa, prichádza kopec krásnych vecí, no tie vaše krásne, dospelácke sú ukryté niekde v pivnici ako udice, ktoré čakajú konečne na ten správny moment.

Máte režim a hlavne sa musíte starať – o dieťa, mačky, domácnosť a hlavne jeden o druhého.

Žiadne nečakané večere, na ktorých máte viac pohárov Prosecca ako focaccií k tapasu, žiadne kupovania last minute leteniek do Rumunska, žiadne spontánne párty, pretože pre kamarátov ste – ako to tak povedať, aby vám to nemuseli povedať? – usadený.

Aspoň v začiatkoch.

Napriek tomu, keď už tretiu sobotu za sebou idetes kočiarom na zmrzlinu k tenisovým kurtom, stále si môžete z toho urobiť dobrodružstvo, výlet, túru, všetko dokopy.

Stačí zmeniť jeden detail, napríklad, že namiesto sedenia v parku pôjdete tam!, na horu, smerom k univerzite.

Kde na vás čaká pokoj, vôňa vzduchu a takáto krása, miesto, o ktorom pochybujete, či je stále v Žiline.

Malý ostrov slobody, vzrušenia.

Potom okolo vás prefrčí lokálny tuner z Rudiny a ste späť.

Ten moment však za to stál, lebo ten je navždy.