Modré hory a Toskánsko v Bratislave

– Čo hovoríš na Andyho?
– Na mňa je moc temný.

Prišiel som na koncert Modrých hôr, hral s nimi aj nejaký Andy the Doorbum a Ceschi, ktorý sa mi po vypočutí jednej pesničky nepáčil, vybavené.

Zotmelo sa, zahrmelo, zablesklo, na pódiu sa zrazu objavila osvietená lebka s jeleními parohmi a pod ňou tvár pomaľovaného bradatého muža.

Nič viac.

Iba pološialený Andy the Doorbum.

A potom sa začala skutočná temnota, zimomriavkový koncert s prepracovanou dramaturgiou a hudbou, ktorá mi zježila vlasy na šiji.

Aby som si kúpil Andyho platňu, musel som zadĺžiť.

Keď som pred pár týždňami videl, že bude opäť na Slovensku, okamžite som si kúpil lístok.

Do Bratislavy, lebo do Žilny tentokrát nezavíta.

Urobil by som to znovu, aj keby som sa musel zadĺžiť.

Znovu.

schodisko bratislava architektúra

emil belluš mladá garda bratislava

schodisko bratislava architektúra

Ubytoval som sa cez Airbnb, u Bohuša v Rači a tešil som sa na hudobné hody.

– A na ktoré poschodie?
– Na desiate.

Jeden výťah na párne, druhý na nepárne.

Pre chlapca z malého nesta zážitok, a to som sa ešte nepozrel nad hlavu.

Chodby – jedna z mála vecí, ktorú väčšina súčasných rekonštrukcií nestihla pokaziť.

Vyviezol som sa na deviate, lebo párny výťah bol na šiestom, a to sa mi nechcelo čakať.

Nedočkavosť: na koncert, na Peťa, ktorý mal prísť s vínom, na to, že po prvej noci mimo bytu ako otec, prídem domov, na výhľad na Mladú gardu, ktorú som videl z električky.

Pozrel som sa rovno, doľava, doprava – a vždy, no nie naraz – som videl toto.

východ slnka v bratislave kamzík

východ slnka v bratislave

– Nová Cvernovka je tam, kúsok z nej trčí za touto budovou. A dole je Lidl aj Mekáč, keby si chcel.
– Super, vďaka.

Naozaj, keď mi McWrap zachraňoval večeru, ktorej potrebu sa snažili všetka tá nedočkavosť zatieni, bol som nesmierne vďačný.

Cestou som sa poprechádzal po Mladej Garde, sorela Emila Belluša je zvláštnou etapou jeho života.

Po príchode komunistov k moci bol síce zbavený pozície univerzitného profesora, no vďaka svojej schopnosti vnímať iba prácu a v istých prípadoch sa oprostiť od okolností, mohli vzniknúť práve v tom období stavby Hotel Devín a Mladá Garda.

Niektorí dokonca tvrdia, že to je najlepšia sorela v Bratislave a na Slovensku vôbec.

emil belluš mladá garda bratislava

emil belluš mladá garda bratislava

emil belluš mladá garda bratislava

Nasledovalo víno, rum, veľa rumu a štyri koncerty.

Andy the Doorbum, Serlingeti, Ceschi a Modré hory.

Bavil som sa, dokonca som chvíľu mal aj zimomriavky, no povedzme, že na idealizovanie niektorých vecí si dám v budúcnosti pozor.

Ráno som sa chcel ísť prejsť novým Zuckermandlom, na ktorý som sa dlhšie chystal.

Opica, vymotanie sa z bytu o hodinu neskôr a včerajšie poučenie ma presvedčilo o tom, že sa pôjdem iba najesť a domov.

Električkou z Mladej gardy na Račko (slang, ako keby som bol miestny, ale to sotva, lebo som tu ešte nemal nikdy bagetu) a po Šancovej do Street Food & Cafe Possonium.

Práve na tejto ulici som mal zase možnosť presvedčiť sa o tom, že na Slovensku nedokážeme spravovať verejný priestor.

Zrazu som sa ocitol pred plotom s obrovskou značkou, že chodník je dočasne uzatvorený kvôli výstavbe developerského projektu, to, že výškovo pretŕča nad ostatnými budovami v štvrti, ktorá nie je mrakodrapová, je už len čerešnička.

Nikde žiadny prechod, autá valili a vedľajšia ulica rozkopaná vo dve, lebo siete k novostavbe.

Teraz som mal možnosť presvedčiť sa, že môj slovník vie byť aj ostrejší, ako “Zuza, ty opica.”

Prebehol som cez cestu, nadával ako pohan pred večerou a uvidel tabuľku Bjornsova.

Neplánovane som zabočil, z knihy si pamätám, že Emil Belluš tu zaujímavo vyriešil dopravu – domom s, v tom čase výnimočným riešením, priechodom pre autá.

bratislava bellus funkcikonalizmus bjornsonova

bratislava bellus funkcikonalizmus bjornsonova

bjornsonova ulica v bratislave

A tak začalo moje neplánované street fotenie.

Ktoré bolo predelené kávou a obedom namiesto raňajok, lebo o pol jedenástej sa už obeduje predsa.

To, čo by ma inokedy vytočilo, lebo na môj stav boli anglické raňajky tou najlepšou medicínou, mi prihralo do cesty niečo lepšie – fantastické červené curry s cícerom, karfiolom, hráškom, ryžou a kuracím mäsom.

Takto chutí dokonalosť pre žalúdok po dvojitých rumoch.

A tak som radšej dojedol, dopil, zaplatil, odišiel, aby som nedával Bratislave možnosť pokaziť mi tento moment, ktorý som chcel zanechať večným.

Ako v kasíne, keď nahráte vopred určenú sumu, napríklad 200 eur, končíte, zhrabnete prachy a idete hajde, žiadne otáčanie sa, inak to všetko prehráte.

Mal som však dosť času, môj vlak do Žiliny išel až o hodinu.

Pokračujeme cestou štrýtu.

bratislava bizár

Niekde som čítal, že keď je človek šťastný, má chuť menej riskovať, lebo má čo stratiť.

Asi je to pravda, lebo po dojedení presnedodokonalostivyladeného štipľavého curry som mal chuť ešte na koláč, no nenašiel som odvahu sa spýtať, lebo čo ak nebudú mať?

Keď som odchádzal, vykukol na mňa najnadýchanejší medový krémeš, na ktorý presne mám chuť.

Ale čo ak by nebol dobrý?

Nejdem riskovať, doma na mňa čaká rodina, ktorá je dobrá.

Asi to naozaj je pravda.

 

 

 

 

 

Nechajte mi odkaz