Kríza verejného priestoru

Prečo je tam tak veľa betónu, kde je zeleň, nie je tam málo tieňa, kto sa zase na tom nabalí? 

Otázky, ktoré zaujímajú ľudí, keď sa rieši verejný priestor.

Či prebehla verejná architektonická súťaž, aká je kvalita návrhu, má projekt dizajn manuál – na tieto otázky nemáme čas ani záujem.

Hlavne, že sa niečo robí, to by nám malo stačiť, nevďačníkom.

Aj preto zažívame krízu verejného priestoru.

Počas svojho výletu do neďalekého Trenčína som si to všímal, rozmýšľal a porovnával.

So Žilinou, svetom, svojimi predstavami.

zimný štadión trenčín pavol demitra

Nie som celkom odborník na hokej ani pietne momenty, no legendu by som si vedel predstaviť uctiť dôstojnejšie ako reklamným hliníkovým rámom.

Ale tak zbohom, okrem skvelého hráča sa lúčime aj s vkusom.

mierove námestie trenčín

Tu je však skvelý prípad bezbariérového vstupu: funkčný, estetický a umne zasadený do priestoru.

Lepšie ako deravé hliníkové plošiny vinúce sa bokmi budov a kričiace: “Dôležitá je cena, nie kvalita riešenia.

Pri výstavbe tohto plotu školského areálu to bolo zase presne opačne.

Dnes sa už také nestavajú – nielen preto, že pletivá sú lacnejšie, ale remeselne je to priveľmi náročné.

A to sa: neoplatí, nikomu nechce, nikto to nevie a navyše aj tak na tom nezáleží.

Veď je to len plot.

plot architektúra v trenčíne

A teda tiež verejný priestor, ktorý formuje každého, kto okolo neho prejde.

Dokonca aj tí posratí komunisti si to uvedomovali, a preto súčasťou stavieb boli aj umelecké diela.

Napríklad Martin Benka na Kolonádovom moste Emila Belluša či jeho plánovaná a nikdy nerealizovaná socha na budove bývalej NBS.

mozaika okresného súdu v trenčíne

Alebo aspoň nápisy, ktoré vzbudzovali dojem, že podnikanie berieme vážne a ráno sme ochotní pred obchodom pozametať.

dom knihy pantha rhei v trenčíne

Fascinoval ma aj trenčiansky hokejový štadión – pomenovaný práve pro Pavlovi Demitrovi.

V Žiline máme ten náš natretý krikľavo žltou farbou, obalený plachtami stávkových kancelárií a vytlačenými A4-kami s tromi výkričníkmi.

Hoci zimný štadión v Trenčíne si na svojich ramenách tiež niesol vizuálny smog, stále bolo vidieť jeho pôvodnú krásu.

hokejový štadión pavla demitru v trenčíne

A ako vnímate verejný priestor vy?

Keby ste to chceli zistiť, môžete sa pozrieť, čo je dobré, zlé, zaujímavé, foteniahodné na týchto záberoch.

železničná stanica v trenčíne

podchod v trenčíne

 

hokejový štadión pavla demitru v trenčíne

A keby vám na verejnom priestore záležalo, môžete tiež pomôcť k jeho zlepšeniu: vytrhať burinu vyrastajúcu pri obrubníku, pozbierať špaky pred vchodom, zaujímať sa o dianie v meste a pýtať sa dôležitejšie otázky ako, prečo na vizualizácii nie sú štyri stromy namiesto troch.

 

One thought on “Kríza verejného priestoru”

  1. Spätné upozornenie: - Turek fotí

Nechajte mi odkaz